Mám na výber

Málokedy sa zamýšľame nad tým, či to, čo kupujeme, skutočne potrebujeme. Nové telefóny, viac a viac oblečenia, nestačia dva páry topánok a v odpadkových košoch končí obrovské množstvo jedla. Kvantita produktov, ktoré si kupujeme, ide často na úkor kvality. Žijeme vo svete, kedy chceme mať všetko rýchlo. Čoraz viac sa však do popredia dostáva zdieľanie, darovanie vecí a mnohé firmy začali recyklovať.

Medzi najväčších producentov oblečenia patria Turecko, Čína, Bangladéš, Pakistan či Kambodža. Svoje dodávateľské fabriky tam majú rôzne odevné luxusné značky. Často v nich ilegálne pracujú deti ako lacná pracovná sila. V Turecku napríklad deti utečencov zo Sýrie. V Bangladéši zasa sedia za desiatkami šijacích strojov deti vo veku 10 rokov. Pracujú v špinavých a zlých pracovných podmienkach od rána do neskorej noci za minimálnu mzdu.

V Európe ročne vyhodíme 100 miliónov ton potravín. Aj na Slovensku plytváme potravinami, pričom takmer polovica Slovákov si myslí, že by pomohlo, keby si lepšie plánovali svoj nákup. Ďalší priznali, že by plytvanie mohla obmedziť spotreba zvyškov jedla alebo ich zamrazenie.

VEDELI STE, ŽE?

V Európe ročne vyhodíme
100 miliónov ton potravín.

Aj na Slovensku plytváme potravinami. Takmer polovica ľudí na Slovensku si myslí, že by pomohlo, keby si lepšie plánovali svoj nákup alebo obmedzili vyhadzovanie zvyškov jedla.

Na Slovensku vyprodukujeme približne 1,74 milióna ton komunálneho odpadu ročne.

V triedení a recyklovaní naďalej zaostávame v porovnaní s vyspelými krajinami. Najväčším problémom Slovenska je vyhadzovanie odpadu na skládky a nedostatočná recyklácia triedeného odpadu.

Slovensko je krajina kvalitnej pitnej vody. Viac ako 700 miliónov ľudí vo svete nemá prístup k pitnej vode.

Trpia tým najmä ženy a deti, ktoré po ňu musia v chudobných krajinách často chodiť celé kilometre.

Medzi najväčších producentov oblečenia patria Turecko, Čína, Bangladéš, Pakistan či Kambodža.

Svoje dodávateľské fabriky tam majú mnohé odevné luxusné značky, v ktorých často ilegálne pracujú deti ako lacná pracovná sila.

Vo vyspelých krajinách Európy je bežné, že ľudia namiesto auta cestujú do práce vlakom, z ktorého prestúpia na autobus alebo električku.

Na Slovensku asi 70 % ľudí uprednostňuje dopravu vlastným autom. Niektoré mestá a firmy už aj u nás začali viesť ľudí zdieľaniu auta či využívaniu bicyklov.

Odhaduje sa, že vo svete je takmer 20 miliónov utečencov.

Najväčšiu skupinu žiadateľov o azyl v EÚ tvoria utečenci zo Sýrie. Po nich nasledujú ľudia z Afganistanu, Kosova a Eritrey. V rámci EÚ hľadá najviac ľudí azyl v Nemecku a vo Švédsku. Najviac utečencov sa aktuálne nachádza v Turecku, Pakistane, Libanone, Iráne, Etiópii a Jordánsku.

V prvom polroku 2016 dostalo na Slovensku azyl 150 ľudí.

Medzi nimi bolo 149 utečencov z irackej Asýrie. Išlo o 25 rodín, ktoré tvorili dospelí muži, ženy, deti a starší ľudia. Ide o prvú a jedinú skupinu utečencov, ktorú Slovensko prijalo v rámci riešenia migračnej krízy. Príprava na presťahovanie trvala 15 mesiacov.

Ničivé prírodné katastrofy zasahujú mnohé krajiny – od Nepálu, cez súostrovie Vanuatu až po Honduras.

V potrebe dlhodobej humanitárnej pomoci však stále vedú krajiny s vojnovými konfliktami. Slováci sú v humanitárnej pomoci aktívni. Podľa výsledkov Eurobarometra je
až 79 percent Slovákov pripravených pomáhať tam, kde je treba. Ľudia niekedy prispejú z vlastného viac, než poskytne Slovensko ako štát.

Európa stráca na daňových podvodoch až 168 miliárd eur.

Slovensko by sa počas Predsedníctva v Rade EÚ malo venovať aj tejto otázke únikov. Prizrieť by sme sa mali aj na úniky z rozvojových krajín, ktoré páchajú ešte väčšie škody než u nás. Ako nedávno ukázali napríklad tzv. Panamské dokumenty, uniknuté zdroje neraz smerujú do krajín Európskej únie. Keby rozvojové krajiny zmobilizovali svoje domáce zdroje, mohli by sa rozvíjať viac.

Slovensko sa zaviazalo, že do konca roka 2016 zosúladí naše politiky v prospech rozvoja menej rozvinutých krajín.

Aby sme v chudobnejších krajinách pomáhali tak, že im pritom nebudeme brať ich bohatstvo a brániť ich rozvoju. Napríklad vo forme obrovských daňových únikov alebo nekontrolovaného znečisťovania zemskej klímy a životného prostredia.

Slovensko by malo čo najrýchlejšie ratifikovať klimatickú dohodu z Paríža, ktorú prijalo 175 štátov v decembri 2015.

Čína a USA, ktorí sú najväčší znečisťovatelia, sa tak chystajú urobiť čo najskôr. Zmena klímy je spojená aj so sociálnymi a ekonomickými dopadmi, ktorých dosah môže byť pre životné prostredie katastrofálny.

V roku 2015 prijali v New Yorku členské krajiny OSN, vrátane Slovenska, rozvojovú agendu Cieľov udržateľného rozvoja.

Okrem pomoci chudobným sa prvýkrát pozerajú na planétu ako celok. Ciele by sme mali napĺňať aj na Slovensku. Svet a každodenné aktivity ľudí sa nás týkajú a navzájom sa ovplyvňujeme - od ekonomických vzťahov až po environmentálne dopady. Mali by sme preto prijímať rozhodnutia, ktoré nie len pomáhajú ale zároveň nikomu neubližujú.

Klimatické zmeny a s tým súvisiace globálne otepľovanie je aj na Slovensku problém číslo jeden.

Dôsledky zmien v klíme pociťujeme aj na Slovensku v podobe extrémnych výkyvov počasia, kedy extrémne teplo a sucho striedajú prívalové dažde. Aj preto by sme mali ešte viac pristúpiť k znižovaniu emisií skleníkových plynov.